Derek Rebro: Naozaj nové čítanie poézie
Repar, Stanislava. 2012. Úzkosť dokorán. Nové čítanie poézie Viery Prokešovej. Bratislava : LIC.
Kniha je potvrdením literárnovednej, no i širšie, a to nielen filozoficky, zakotvenej kompetentnosti S. Repar, ako aj osobnostného nasadenia, neskrývajúceho rodovo citlivé, poučené a konštruktívne kritické vnímanie písania a žitia.
Len zdanlivo paradoxne je predmetom uvedeného naoko stíšená poézia V. Prokešovej. Repar do knihy zaradila i komentované ukážky sekundárnych textov o jej básňach. Na rozdiel od nich však dokazuje, že autorkina poetika a myšlienkový register sú napriek prevažne harmonizujúcemu povrchu značne dramatické, pocitovo vrstvené a semioticky komplexnejšie. Žiadne z doterajších čítaní sa napr. nedotklo jedného z neuralgických bodov Prokešovej poetiky, ktorým je „uviaznutie medzi tradične vnímanou ženskosťou (jej mužskou konštrukciou) a rovnako tradične vnímanou mužskosťou (jej ženskou konštrukciou), ktoré sa stali úbežníkmi neviditeľného, inštitucionalizovaného aj ‚rozptýleného‘ rodového násilia“.
Pomerne útla a esejisticky ladená monografia potom predstavuje iné čítanie Prokešovej textov. Autorka, uchopujúc postupne jednotlivé zbierky – z dôvodu rozsahu edície síce okrajovo, cez problémové okruhy, no predkladajúc zásadné a pre mnohých iste prekvapivé zistenia –, prináša empatickú recepciu jednotlivých básní, z ktorých viaceré sú do knihy zaradené vo svojom celku. V duchu dekonštrukcie falošných dualít sa pri uchopovaní veršov nebráni vplyvu emocionálnej a intuitívnej (sú)časti svojej osobnosti – je si totiž vedomá neoddeliteľnosti racia od zvyšku svojho žijúceho tela. Do automatickej výbavy jej prístupu k textom tak patrí analytické skúmanie interpretačných nálezov, ktoré umiestňuje do širšieho (rodového, historického a kultúrneho) kontextu.
Kniha je dobre sa čítajúcim textom, ktorý vďaka inovatívnym postupom a z nich vyplývajúcim zisteniam obohacuje nielen uvažovanie o Prokešovej poézii, ale i samotnú literárnu kritiku, resp. teóriu. Repar ostro nasvecuje metodologické východiská a inštrumenty literárnej vedy, ktorá tak odhaľuje svoj iba zdanlivo autonómny charakter či raz a navždy dané nástroje – hoci sa u nás mnohí tvária, akoby platil opak. Aj nová kniha Repar je tak dôkazom nielen podnetnosti, ale priam nutnosti rozširovania umelo budovaných a zbytočných, vede aj písaniu skôr škodiacich intelektuálnych a osobnostných mantinelov (hatiacich vzájomné obohacovanie sa inakostí), ktoré toľkí budujú. Samozrejme, povedané platí za predpokladu, že sa nechceme večne točiť v bludisku už nájdených nálezov, resp. okolo rodovo stereotypnej, tesnej „maminej sukne“, z ktorej tá už dávno ušla, resp. rada by.
Pôvodne vyšlo v denníku Pravda, 11. 4. 2013.