Monika Bosá o Glosolálii
Predstavovanie (ešte vždy) tajomného jazyka (aj) v sociálnej práci
V slovenskom kultúrnom a odbornom priestore sa zrodila revue Glosolália. (Opäť) tak zaznieva jazyk/reč/text, ktorý tým, čo chcú rozumieť/načúvať/čítať, ponúka možnosť vnímať seba i spoločnosť aj nesamozrejmým spôsobom, ktorý akoby otváral iné výhľady než tie, ktoré poznáme a ktoré často vnímame ako dané a nemenné. Rodové aspekty slovenského kultúrneho, vedeckého i umeleckého života prezentuje nové periodikum.
Rodové štúdiá majú svoje miesto aj v sociálnej práci a sociálnej politike. Vnímam preto vznik nového rodovo orientovaného časopisu ako významnú udalosť aj pre túto oblasť.
Glosolália – rodovo orientovaný časopis, ktorý v posledných mesiacoch ponúklo verejnosti rovnomenné združenie, nadväzuje na cestu, ktorú v oblasti rodových štúdií razil predovšetkým časopis Aspekt. Od roku 2004 však tento časopis nevychádza v printovej podobe. Už dvanásť rokov tak periodikum, ktoré by na svojich stránkach otváralo priestor na feministickú analýzu, kritiku, umeleckú tvorbu i vzdelávanie z rodovej perspektívy, chýba.
Zámerom Glosolálie je túto medzeru zaplniť. Snaží sa sprostredkovať čitateľom a čitateľkám pluralitný obraz súčasných feministických teórií a feministických prístupov v rôznych oblastiach – cieľom je však nielen s nimi oboznamovať, ale ich aj podrobovať kritickej analýze, a tak dynamizovať a skvalitniť súčasný slovenský feministický diskurz.
Prvé dvojčíslo časopisu ponúka „ochutnávku“ toho, čo zostavovateľský tím pripravuje pre svoje čitateľky a čitateľov. Prezentuje jasný zámer i štruktúru odborného konceptu, ktorý poukazuje na multidisciplinaritu rodových štúdií.
Sto strán formátu A4 je zostavených tak, že vytvárajú dojem jednotného celku (príspevky nie sú členené do štandardne očakávaných rubrík, s výnimkou recenzií). Po úvodnom slove šéfredaktora Dereka Rebra, ktorý je nielen privítaním a predstavením časopisu, ale aj osobným vyjadrením jedného z „rodičov“ nádejnej dcéry Glosolálie, čitateľka či čitateľ má možnosť plynule prechádzať i hlbšie sa vnárať do vyváženej kombinácie odborných štúdií, rozhovorov a umeleckých textov, sprevádzaných fotografiami z tvorby Viki Kollerovej.
V prvom dvojčísle sú zaradené odborné príspevky z oblasti literárnej vedy (Stanislava Chrobáková Repar: My vanishing point alebo Prepisovanie sa do poézie a Lenka Suchá: Dejiny postele – dejiny domova?), feministickej a queer pedagogiky (Lenka Krištofová: Queer vo výchove a vzdelávaní), ekonómie (Miroslava Mišičková: Kto sa bojí žien v ekonómii?) a globálnej rozvojovej praxe (Marcela Ondeková a Zuzana Očenášová: Čo ste chceli vedieť o rode a nemali ste sa koho opýtať. Príručka pre rozvojovú prax), striedané umeleckými textami (Stanislava Chrobáková Repar, Marcela Veselková, Tamara Archlebová, Zuzana Husárová, Zuzana Uličianska) i ukážkami z tvorby „slávnych ž(m)ien“ (Elfride Gerstl, Christine Huber, Elfriede Jelinek, Bettina Galvani, Mila Haugová) – doplnenými o ich medailóny.
Glosolália ponúka aj dva rozhovory: s filozofkou Etelou Farkašovou (Filozofia ma naučila to, že neexistujú žiadne definitívne odpovede) a právničkou Ivetou Rajtákovou (Perspektívy striedavej starostlivosti).
Recenzie v záverečnej časti prvého dvojčísla ponúkajú pohľad na štyri literárne počiny: zbierky Evy Luky Diabloň (Martina Grmanová), Veroniky Šramatyovej Untitled (Matúš Mikšík), Dereka Rebra Okamih pred dopadom (Ola Stawinska) a román Alexandry Salmely 27 čiže smrť robí umelca (Marek Debnár).
Pre potreby sociálnej práce vnímam ako zvlášť inšpirujúce viaceré príspevky: Lenka Krištofová vo svojom príspevku postuluje problémy súvisiace s vymedzením identít aj v oblasti pomáhajúcich profesií, hoci príspevok je primárne orientovaný na pedagogiku. Pozicionalita (poznávajúceho) subjektu a teória stanoviska, rovnako ako potreba definitorického vymedzenia marginalizovaných skupín, predstavujú aktuálne trendy aj pre vedu a výskum v sociálnej práci. Rozhovor s Ivetou Rajtákovou prináša aktuálne dilemy v oblasti striedavej starostlivosti a jej praxe. Prezentuje potrebu vymedzenia striedavej a spoločnej starostlivosti, ich konkrétnej realizácie v individuálnych prípadoch a predstavuje tak výhody, ako i riziká. Miroslava Mišičková ponúka alternatívne prístupy v ekonómii inšpirované feministickými východiskami. Pre začiatočníčky a začiatočníkov (nielen) v oblasti komunitného rozvoja a komunitnej sociálnej práce môže byť užitočný príspevok Marcely Ondekovej a Zuzany Očenášovej. Spomedzi literárnej tvorby prezentovanej v úvodnom dvojčísle Glosolálie mňa osobne veľmi potešila a pobavila báseň Koeficient Zuzany Husárovej – politická „protest-tvorba“, upozorňujúca na situáciu vo vede a vzdelávaní v akademickom prostredí.
Svojou ponukou Glosolália napĺňa potrebu kritického diskurzu z rodovej perspektívy a feministických východísk, ktorá na Slovensku dlhodobo nie je dostatočne saturovaná. Navyše však podáva aj obraz rodových štúdií ako disciplíny, ktorá je nielen teoretickou a vedeckou oblasťou, ale má presah do konkrétnych životov žien a mužov na Slovensku – či už ide o presadzovanie rodovej rovnosti na trhu práce, vo vzdelávaní, ekonomickom rozvoji, ale aj v umeleckej tvorbe či športe. Práve tieto témy rezonujú v „prvej“ Glosolálii.
„Rodičmi“ Glosolálie sú literárny vedec a kritik Derek Rebro (študoval slovenský jazyk, literatúru a estetiku, dlhoročne sa venuje rodovým štúdiám, pričom sa špecializuje na reflexiu „ženského“ v literatúre, venuje sa hlavne poetkám) a filozofka Lenka Krištofová (študovala filozofiu so špecializáciou na rodové štúdiá, venuje sa filozofickým reflexiám umenia, rodovým štúdiám a queer studies). Keďže obaja sú v oblasti rodových štúdií, feministickej teórie a literatúry aktívni a uznávaní už niekoľko rokov, zostáva veriť, že Glosolália bude s ich podporou rásť, vyvíjať sa a dospievať.
Pôvodne vyšlo v časopise Sociální práce / Sociálna práca, č. 4/2012.