Božena Baluchová: Život žien v Keni – starať sa o rodinu, rodiť aj robiť
Keď sa spýtate kenských ľudí na tradičné kenské rozprávky, možno budete mierne šokovaní: ich stručnosťou, zároveň nelogickosťou, no najmä rodovou stereotypizáciou a odsúvaním žien na okraj. Môžu ženy v Keni bezproblémovo študovať a plnohodnotne rozvíjať svoj potenciál alebo majú byť len poslušnými matkami a udržiavateľkami rodiny? Odpoveď: 50 na 50.
„Ženské stádo“ je len jeden príklad za všetky. Ide o masajský príbeh, ktorý posilňuje stereotypy a „zdôvodňuje“ nižšie ekonomické postavenie žien v masajskej spoločnosti v rámci Kene. Hovorí sa v ňom toto: Jedného rána bola na dvore zarezaná krava a zvyšok dobytka mal byť vyvedený na pastvu. Zvieratá sa začali od domu vzďaľovať a čoskoro sa zatúlali. Keď jedna žena požiadala dieťa inej ženy, aby išlo dohliadnuť na dobytok, jeho matka zareagovala slovami: Nepôjde, pokým nezje zvieraciu obličku. A tak to pokračovalo i s ďalšími matkami, ich deťmi a kúskami hovädziny, ani si nevšimli, že sa všetok dobytok stratil v divokej buši. Takto teda ženy s deťmi prišli o celé stádo. Preto museli žiť a byť s mužmi, ktorí sa o dobytok dokázali postarať. To je dôvod, prečo dodnes všetok dobytok patrí mužom a ženy na nich len čakajú, aby sa o ne postarali. Koniec masajského príbehu.
Čo zmenili marcové voľby
Po marcových voľbách 2013 sa v Keni malo mnohé zmeniť k lepšiemu. Veľkou výzvou je v rámci novej ústavy decentralizácia moci – viac právomocí i zodpovednosti pre 47 samospráv, tzv. counties. V národnom zhromaždení sa objaví minimálne 47 poslankýň, keďže podľa novej ústavy si voliči a voličky popri prezidentovi, poslancoch a guvernéroch volili aj svoju ženskú zástupkyňu v každej z novovytvorených samospráv.
Medzi úspešné príbehy tohtoročných volieb určite patrí cesta prvej masajskej zástupkyne Peris Pesi Tobiko do parlamentu. Táto politička púta pozornosť najmä tým, že si dokázala získať podporu v rámci patriarchálneho spoločenstva, kde pre ženu (ako možno rozpoznať aj z úvodného príbehu) nie je vždy jednoduché presadiť sa.
Viditeľná chudoba a hlad
Miera nezamestnanosti v 40-miliónovej východoafrickej krajine je okolo 40 %, pričom až 50 % populácie žije pod hranicou chudoby. Tri štvrtiny obyvateľstva pracujú v oblasti poľnohospodárstva, hoci denne bojujú s dôsledkami zmeny klímy – s extrémnymi suchami, nedostatkom dažďovej i pitnej vody, migráciou, chorobami.
V Keni žije pravdepodobne najviac „detí ulice“ v rámci afrického kontinentu – až štvrť milióna! V slumoch hlavného mesta Kene, v Nairobi, je to približne 60-tisíc. A práve tieto prímestské oblasti, ktoré sa vyznačujú vysokou hustotou obyvateľstva, musíme mať na pamäti, keď hovoríme o chudobe v Keni. Státisíce ľudí, ktorí kvôli práci a obžive odišli z vidieka do metropoly, žijú v slumoch bez elektriny, vody, infraštruktúry a kanalizácie. Ide nepochybne o najkritickejšie semenisko pre šírenie smrteľných chorôb, vysokú kriminalitu, prostitúciu a užívanie drog – u tých najzraniteľnejších, teda aj u žien a detí.
Štatistiky nie sú stopercentné, ale ochorením HIV/AIDS trpí okolo 6 % kenského obyvateľstva. Podfinancovanie zdravotníctva znižuje jeho schopnosť zabezpečiť primeranú úroveň zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo. V hlavnom meste Nairobi je, samozrejme, viac dostupných zdravotníckych zariadení, no ostatné provincie zaostávajú, alebo vo svojich zariadeniach poskytujú len základné, ambulantné služby pre nenáročné ochorenia.
Základné vzdelanie pre všetkých, teda aj pre ženy
Gramotnosť Keňanov a Keňaniek je na hranici 74 %. Treba pritom zdôrazniť, že dôvodom vysokej negramotnosti nie je lenivosť, ale nedostupnosť vzdelávania a vysoké náklady na štúdium. Deti zo základných i stredných škôl sú nesmierne nadané a v komunikácii aktívne. Odmalička sa suverénne vyjadrujú v angličtine i v swahilčine. Niekedy však ani dobré známky či talent nestačia.
V Keni je bezplatné len základné školstvo. I to vlastne úplne zadarmo nie je, lebo každé dieťa musí mať minimálne jednu povinnú uniformu, ďalej školské pomôcky a knihy. Podľa zaužívaného britského školského systému dieťa bez uniformy (zakúpenej v špeciálnom obchode či zdedenej) do školy nastúpiť nemôže. Strednú školu už rodičia svojim deťom pri priemernom mesačnom plate 50 eur väčšinou nedokážu zaplatiť (maximálne jednému dieťaťu z celej rodiny). O univerzite, kde sa školné na rok pohybuje od 600 eur vyššie, nehovoriac. Mnohé deti navyše musia namiesto chodenia do školy pracovať, aby pomohli uživiť rodinu. Najmä ak otec, hlava početnej rodiny, odišiel za prácou stovky kilometrov a už sa nevrátil (našiel si inde ďalšiu, resp. novú ženu, opustil krajinu alebo zahynul) a matka je napríklad HIV pozitívna (presne z dôvodu takejto migrácie muža po krajine – za prácou a teda i za inou ženou). Dievčatá a ženy získavajú podstatne menej vzdelania ako chlapci a muži. Bez vzdelania v súčasnosti v rámci Kene zostáva 19 % žien a 13 % mužov. Chudobných žien je dvakrát viac ako chudobných mužov.
Rodová rovnosť a zdôraznenie úlohy žien v spoločnosti
Vzdelanosť rodičov (a najmä matiek) je v rámci výchovy a zabezpečovania stravy a zdravia dieťaťa kľúčová. Vzdelanie žien veľmi úzko súvisí aj s ich pôrodnosťou – častejšie rodia ženy, ktoré nemajú vzdelanie. Neplánované tehotenstvá sú stále bežné. Celková plodnosť je 5 živonarodených detí na jednu ženu. V 70. rokoch bol priemerný počet detí v rodine 8, dnes je to 4 až 5. A keďže už aj v Keni sa veľa hovorí o plánovanom rodičovstve a antikoncepcii, do roku 2050 by mal i tu klesnúť počet detí v rodine na 2.
Najefektívnejší spôsob zaistenia zdravého života dieťaťa je exkluzívne dojčenie počas prvých 6 mesiacov od narodenia. Takéto dojčenie bez prikrmovania môže zabrániť 13 % detských úmrtí do 5. roku života. Pri voľbe dojčenia alebo inej formy výživy dieťaťa zohráva dôležitú úlohu vzdelanosť matky. Všetko teda začína a končí pri dostupnosti vzdelania nielen pre mužov, ale podľa možnosti aj pre všetky ženy – súčasné či budúce matky, vychovávateľky, komunitné pracovníčky, zdravotné sestry, učiteľky, farmárky atď.
V Keni, podobne ako vo väčšine afrických krajín, nemožno hovoriť o rodovej rovnosti. Svetové mimovládne organizácie, ktorých je tu naozaj dosť, volajú po odstraňovaní násilia páchaného na ženách a po posilňovaní postavenia žien v spoločnosti. Podporujú ženy v mikropodnikaní (s textíliami, handmade produktmi, zeleninou a i.), vo farmárčení či včelárstve. No v týchto patriarchálnych systémoch, ktoré sú ovplyvňované kmeňovou či náboženskou (v pobrežnej oblasti najmä moslimskou) hierarchiou, to vôbec nie je jednoduché.
Slovenský projekt v Keni a znižovanie detskej úmrtnosti
V rámci Miléniového rozvojového cieľa číslo 4 (Znižovanie detskej úmrtnosti) sa takmer dve stovky krajín na pôde OSN rozhodli znížiť úmrtnosť detí do 5 rokov o dve tretiny. Veľmi odvážny, no nie nesplniteľný cieľ. Aktívne ruky k dielu pridáva aj Trnavská univerzita so svojím rozvojovým projektom v dištrikte Kwale. Pravdepodobnosť úmrtia detí do piatich rokov života na 1 000 živonarodených detí je v Keni 84 (na Slovensku 7). V rámci Subsaharskej Afriky je hlavnou príčinou chorobnosti a úmrtnosti malých detí ťažká podvýživa. Jej príznaky sa prejavujú poklesom kondície a imunity, úbytkom netukovej telesnej hmoty a svalovej sily, vyčerpaním a nechutenstvom. Až 1,8 milióna kenských detí spadá do kategórie chronicky podvyživených. Príčinu možno hľadať vo vysokých cenách potravín, ale aj v slabých stravovacích návykoch. Opäť je teda potrebné poukázať na prepojenie niekoľkých rizikových faktorov – predovšetkým nevzdelanosti, resp. nízkej úrovne vzdelania matiek, veľkosti rodiny, ale i nezamestnanosti v regióne, chudoby a nedostatočných zdravotníckych služieb.
V súvislosti s dojčením a starostlivosťou o novonarodené deti treba spomenúť i rôzne povery, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravie dieťaťa aj samotnej matky a ktoré ani slovenský expertný tím nedokáže vždy odvrátiť. Napríklad, že žena počas ďalšieho tehotenstva nemôže dojčiť maloleté deti, alebo že môže dojčiť len z jedného prsníka, prípadne že ak je HIV pozitívna, mala by svoju nákazu konzultovať so šamanom, nie so zdravotníckym pracovníkom.
Zlepšiť zdravie nielen detí, ale aj matiek
Niekedy je naozaj ťažké bojovať proti zakoreneným tradíciám a rituálnym praktikám. Tie v krajine, ktorá sa skladá zo 46 kmeňov, fungujú po stáročia. Nehovoriac o príkazoch, resp. zákazoch najrôznejších náboženstiev a siekt, ktoré ovplyvňujú životy detí a matiek. Často rodiace matky, ktoré nedokážu svojmu organizmu doplniť energiu a výživnú stravu, nebudú pravdepodobne schopné kvalitne kŕmiť a vychovávať ani svoje ďalšie deti – najmä nie vtedy, ak ide o mnohopočetnú chudobnú rodinu. Podľa prieskumu organizácie UNICEF, tehotné ženy a ich deti v pobrežnom regióne Kwale vykazujú vyššiu mieru podvýživy ako v iných oblastiach Kene. Aj to je jeden z dôvodov, prečo Trnavská univerzita realizuje projekt starostlivosti o podvyživené deti do 5. roku života a ich matky práve tu.
Pre trvalú udržateľnosť projektu je dôležité budovanie kapacít v lokálnej komunite. Preto komunitní zdravotnícki pracovníci a pracovníčky i ostatný personál kwalskej nemocnice organizujú približne raz do mesiaca prednášky o výžive a počítačových zručnostiach. Slovenským tímom koordinovaní „komuniťáci a komuniťáčky“ majú v jednotlivých nutričných centrách v Kwale, Tiwi a Mkongani na pobreží Kene na starosti príjem detí a matiek do programu, ich každotýždenný monitoring, distribúciu supplementov (kaše a fazule) a tiež prednášky pre matky (o správnom kojení, príprave stravy, vhodnej výžive, používaní výživových doplnkov či hygiene).
Globálne partnerstvo pre rozvoj nie je len fráza
Pre Slovensko je Keňa jednou z prioritných krajín v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA). Vďaka finančným prostriedkom zo štátneho rozpočtu (cez podporný program Slovak Aid) na území tejto východoafrickej krajiny realizuje kvalitné projekty efektívnej rozvojovej spolupráce niekoľko slovenských mimovládok a univerzít. Efektívna rozvojová spolupráca musí vychádzať z potrieb lokálnej komunity a musí byť postavená na vzájomnej spolupráci, odovzdávaní skúseností a budovaní partnerstiev medzi krajinami a organizáciami, t. j. v prípade projektu Sociálno-zdravotnícka starostlivosť o podvyživené deti do 5. roku života a ich matky v regióne Kwale medzi Trnavskou univerzitou a kwalskou nemocnicou v Keni. Práve edukácia a budovanie kapacít v lokálnom spoločenstve zabezpečia, aby aj po odchode tímu rozvojových pracovníkov a pracovníčok konkrétny projekt pokračoval. Minimálne podľa výsledkov slovensko-kenského anti-malnutričného programu v regióne Kwale globálne partnerstvo pre rozvoj a trvalá udržateľnosť nie sú len prázdnymi frázami.
Pôvodne vyšlo v časopise Glosolália, č. 3/2013.