Tipy a texty posielajte na: casopisglosolalia@gmail.com (prijímame len pôvodné, inde nepublikované texty, ak nie je dohodnuté inak).
Deadline na posielanie príspevkov je vždy koniec novembra - pre magazín nasledujúceho roka. Počnúc decembrom sa už skladá ďalší ročník. Príklad: do decembra 2025 prebieha zber textov do magazínu 2026, od decembra 2025 už zber textov do magazínu 2027. Časopis sa zvykne naplniť skôr, je preto dobré nečakať na posledný mesiac deadlinu.
Príspevky prosíme posielať v nasledujúcej forme
Písmo Times New Roman, veľkosť 12 (poznámky pod čiarou 10), riadkovanie 1,5.
Kurzívou uvádzať iba názvy diel či časopisov, citáty len z prózy či poézie, resp. z knihy, ktorej sa text primárne venuje – nie zo sekundárnej literatúry. V recenziách uvádzať ukážky z analyzovanej knihy takisto kurzívou. Za každým citátom prosíme uviesť v zátvorke číslo strany.
Vynechané pasáže označiť pomocou troch bodiek v zátvorke. Príklad: „Tradičná literárna kritika (...) u žien kritizuje napríklad digresie, uvravenosť, rozplývavosť“ (Moi 2024: 55).
Odkazy na zdroje neuvádzať v poznámkach pod čiarou, ale priamo v texte, do poznámok pod čiaru písať len obsahové či iné doplnky.
Spôsob uvádzania zdrojov a literatúry
Rozdiel je však v motivácii: „Nechcem čítať, čo píšu iní, chcem, aby ľudia čítali, čo píšem ja“ (s. 108), hoci kurzy sú plné študentiek a študentov, ktorí „nerozoznajú dobrú vetu od zlej (...) vo vydavateľstvách už nikoho nezaujíma kvalita textu “ (s. 90).
Hlasy komunikujú nielen medzi sebou, obracajú sa tiež na čitateľa a čitateľku („a čo nepoznáš, tomu môžeš podľahnúť“, s. 64), alebo cez „triangulárne oslovenie“ nadväzujú spojenie s recipientom a recipientkou prostredníctvom niečoho alebo niekoho iného (Culler 2020: 227), ako v básni Deti Hamelnu 13 („naučím ťa všetko, čo som chcela : môj múdry vojak“, s. 79) či v texte Stomatológia: „a aj keď sa mi občas pozrieš do očí [stomatológ] / zrejme ťa nezaujíma, čo / budem mať na večeru // a či budem dnes spať sama / alebo aspoň so zvieraťom“ (s. 38).
„Keďže nejestvuje ani ‚podstata‘, ktorú rod vyjadruje alebo uskutočňuje, ani objektívny ideál, na ktorý by rod ašpiroval, a keďže rod nie je faktom, ideu rodu tvoria rozličné akty rodu a bez týchto aktov by vôbec žiaden rod nebol“ (Butler 2003: 191).
Literatúra
BOKNÍKOVÁ, A. 2005. Viera Prokešová. In MIKULA, V. a kol. Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava : Kalligram – Ústav slovenskej literatúry SAV.
CVIKOVÁ, J. – FILADELFIOVÁ, J. 2008. Rodový pohľad na školstvo. Bratislava : ASPEKT.
FARKAŠOVÁ, E. 1998. Etudy o bolesti a iné eseje. Bratislava : VSSS.
FREY, M. 1993. Some Reflections on Separatism and Power. In ABELOVE, H. – BARALE, M. A. – HALPERIN, D. M. (eds.). The Lesbian and Gay Studies Reader. London : Routledge.
KICZKOVÁ, Z. 1997. Vzájomný vzťah medzi verejnou a súkromnou sférou z pohľadu žien. In Aspekt, č. 2. Dostupné na: www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/crs/publikacie/kiczkova-vztah_medzi_verejnou_a_sukromnou_sferou.pdf . Získané: 12. 10. 2012.
V prípade nejasností odporúčame prezrieť si konkrétne texty v časopise, ktorého archív priebežne dopĺňame.