Kristína Karabová: Armáda Kráľa bojuje

12.01.2015 14:47

 

Nasledujúci text (pozri Glosoláliu 4/2014) je súčasťou cyklu, v ktorom autorka monitoruje aktivity cirkvi. Ďalšie jeho časti budú publikované v jednotlivých číslach Glosolálie.

 

V ostatných rokoch, no najmä po 21. septembri 2013, sviatku sv. Matúša, apoštola a evanjelistu, keď vyústili snahy konzervatívneho katolíckeho krídla do košického Pochodu za život, môžeme pozorovať zvýšenú aktivizáciu rôznych skupín zacielených proti LGBTIQ komunite a feministickým združeniam.

 

Dialo sa tak v súvislosti s potenciálnym prijatím Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv, v ktorej ide v súlade s ľudskoprávnou agendou EÚ o:  

 

1. komplexnú zmenu slovenskej legislatívy podľa rodovej ideológie,
2. zriadenie širokého byrokratického aparátu štátnej správy na masívne financovanie a presadzovanie záujmov rodovej homoloby,
3. monitorovanie občanov, ktorí verejne neschvaľujú sodomiu a rodovú ideológiu ako šíriteľov nenávisti,
4. zavádzanie štátnej propagandy a perverznej sexuálnej výchovy na školách v duchu rodovej ideológie.“ (Inštitút Leva XIII)

 

Tento zavádzajúci text je jednou z mnohých ukážok ultrakonzervatívneho diskurzu, ktorý je plný neurčitých, abstraktných a útočných výrazov (genderloby, homoloby, gender či rodová ideológia, kultúra smrti atď.). Cieľom je diskreditácia úsilia o dosiahnutie rodovej rovnosti a zrovnoprávnenie všetkých ľudí vrátane menšín. Útočí sa tak na feminizmus, bagatelizuje sa homofóbia a buduje sa diskurz opozícií: „prehnitý“ Západ a EÚ vs. tradičné hodnoty kresťanského Slovenska alebo slovanského sveta, kultúra smrti vs. kultúra života, predstavitelia genderloby a gender ideológie vs. ochrancovia tradičnej rodiny, ľudskoprávni aktivisti a aktivistky za naoktrojované hodnoty vs. obyčajní ľudia za tradičné hodnoty, feministky, ktoré chcú zničiť manželstvo vs. kresťania, ktorí ho budú obraňovať všetkými prostriedkami.

Objavujú sa konšpiratívne obvinenia zo strany katolíckeho krídla o podplácaní sudcov, lekárov a psychiatrov (Marián Kuffa, Vladimír Palko), či o budovaní impéria „homoloby“ (hovorca Aliancie za rodinu Anton Chromík).

 

Sú publikované aj zoznamy „extrémistických“ predstaviteľov kultúry smrti, ktorá deštruuje rodinu a ktorej zámerom je zničiť civilizáciu. Vlna odporu a premyslená stratégia boja proti ľudskoprávnym aktivistom (predĺženej ruke „socialistickej a pokleslej“ Európy) pochádza nielen zo strany oficiálnych štruktúr, teda Konferencie biskupov Slovenska (KBS), iných katolíckych think-tankov či občianskych združení (Inštitút Leva XIII, Spoločenstvo Ladislava Hanusa, Fórum života, Aliancia za rodinu). Smeruje aj od eklektických, k Rusku inklinujúcich konšpirátorských združení so sklonmi k hate-speechu, krátkym procesom a rýchlym riešeniam (Slobodný vysielač, Zem a Vek, Slovenské hnutie obrody atď.). Agenda tradičnej rodiny a hodnôt teda dokázala spojiť nielen široké mienkotvorné (klérus, laickí kresťania, neonacisti, konšpirátori), ale aj politické spektrum (Smer, KDH, Sieť, OĽaNo).

 

Prítomnosť cirkevnej agendy sa v rokoch 2013 – 2014 prejavuje v občianskom priestore viac, než by sa na sekulárny štát patrilo. Zdá sa, že Slovenská republika nakoniec napĺňa záväzok urobiť všetko pre realizáciu koncepcie Európy rozpracovanej v dokumente Pastoračný plán Katolíckej cirkvi na Slovensku na roky 2007 – 2013, v súlade s Vatikánskymi zmluvami uzavretými medzi Vatikánom a Slovenskou republikou v rokoch 2000 – 2004.

 

Nasledujúce slová mapujú aktivity a zásahy predovšetkým rímsko-katolíckych kresťanských inštitúcií, aktivistov a osobností do verejného života, ako aj priamo či nepriamo vyvolané reakcie na ne. Treba poznamenať, že s týmito aktivitami sa nestotožňujú všetci katolíci. Podľa výskumu Sociologického ústavu SAV si až 77 % katolíkov želá, aby sa kňazi nemiešali do politiky. V daný moment nie je známe, či sa referendum týkajúce sa manželstva, práv neheterosexuálnych ľudí a sexuálnej výchovy na školách bude konať, alebo nie. Isté však je, že jeho (ne)vyhlásenie bude mať ešte dlhú dohru. Materiály a zdroje, na ktorých sa tento text zakladá, pochádzajú predovšetkým z médií a odkazy na ne sú uvedené po bokoch článku.[1]

 

Rok s Cirkvou, rok v Cirkvi

 

Na prvú adventnú nedeľu v decembri 2013 sa dostáva k širokej verejnosti pastiersky list KBS. Biskupi v liste varujú i pred tým, že na šírenie kultúry smrti a psychické mrzačenie detí môžu byť zneužití aj učitelia. Za tieto vyjadrenia si vyslúžili titul v ankete organizovanej Inštitútom ľudských práv Homofób roka 2013.[2]

 

Začiatkom decembra uverejňuje ex-novinár a vysokoškolský pedagóg Braňo Ondrášik na svojom blogu článok s titulom Som veriaci a gay. Cirkev ma nenávidí, ktorým otvoril diskusiu o osude gejských kresťanov.[3]

 

V januári 2014 popudil Alianciu za rodinu katalóg nábytkárskeho gigantu IKEA, v ktorom bola zobrazená lesbická rodina zariaďujúca si byt. Podľa Aliancie podkopáva význam tradičnej rodiny. Napriek ťaženiu konzervatívneho kresťanského krídla spoločnosti, ktoré žiadalo stiahnutie katalógu, ospravedlnenie sa a spolukresťanov pobádalo, aby vrátili klubové karty a zvážili kúpu výrobkov tohto reťazca, IKEA katalóg nestiahla a hromadný návrat klubových kariet sa nekonal.[4]

 

1. februára 2014, na sv. Tryfóna, mučeníka, si vzal život 14-ročný synovec českej populárnej moderátorky Ester Janečkovej. V liste na rozlúčku svoju rodinu požiadal, aby otvorene hovorila o príčine jeho smrti, aby sa medializovala a aby sa začalo verejne hovoriť o homofóbii. Podľa slov moderátorky sa na samovražde jej synovca spolupodieľala práve netolerantnosť (nielen dedinskej) spoločnosti, ako aj miestneho kňaza, ktorý sa o homosexualite vyjadril negatívne ešte aj na Filipovom pohrebe.[5]

 

V marci 2014 sa v uliciach Bratislavy objavili bilbordy, ktoré mali upozorňovať na to, že v rámci sexuálnej výchovy majú učitelia učiť už 0 až 4-ročné deti o „potešení z dotýkania sa svojho tela, skorej detskej masturbácii“. Ide o ďalšiu umelú kauzu týkajúcu sa dokumentu Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2010 – príručky Štandardov pre sexuálnu výchovu v Európe. Tá však učiteľkám a učiteľom neprikazuje, aby deťom hovorili, že majú nachádzať potešenie zo svojho tela, resp. masturbovať. Nachádzajú sa v nej skôr rámcové inštrukcie, ktoré majú rodičom či učiteľom napovedať, ako sa v prípadoch ranej masturbácie správať. To však niektorým jedincom alebo organizáciám (ich totožnosť nie je známa, bilbordy odkazujú iba na stránky ako www.hlavnespravy.sk, www.lifenews.sk, bit.ly/vychova) nezabránilo v tom, aby takouto manipuláciou vyvolali emotívnu reakciu u rodičov.[6]

 

3. marca, na sv. Kunigundu, pricestoval a na ľudskoprávnej (sic!) konferencii vystúpil ghanský kardinál Peter Turkson, ktorý v čase schvaľovania trestu smrti za homosexualitu vyhlásil, že intenzita trestu je primeraná tradícii. Neodsúdil ani neskôr zmenený zákon na doživotie, ani žiadne zo zločinov na gejoch a lesbách v krajine, v ktorej je práve on arcibiskupom organizácie hlásajúcej lásku. Aj týmto výberom autority, ktorá sa má vyjadrovať k otázkam ľudských práv a dôstojnosti, vyslala KBS signály o svojom smerovaní.[7]

 

V druhú veľkonočnú nedeľu, 27. apríla 2014, na sviatok blahoslavenej Zity, panny služobnice, začala Aliancia za rodinu oficiálne so zberom podpisov na petíciu žiadajúcu vyhlásenie referenda. Aliancia za rodinu tak prevzala agendu strany OĽaNO, ktorá ešte vo februári anonsovala zber podpisov na vyhlásenie referenda. Politici chceli zaklopať na každú domácnosť a oboznámiť ich s 20 otázkami. Otázky sa mali týkať aj zväzku muža a ženy, adopcií homosexuálnymi pármi a uvádzania otca a matky na prihlášku na VŠ (iniciatíva horlivého kresťana Richarda Vašečku).[8]

 

1. júna, na sv. Justína, mučeníka, a MDD, zverejnila skupina pod koordináciou dr. Jany Fullovej a dr. Alojza Rakúsa Vyjadrenie a výzvu lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí, v ktorej upozorňujú na rizikovosť a nebezpečenstvo rodovo citlivej výchovy. Proti iniciatíve vystúpila a odmietla ju skupina psychológov, psychologičiek, pedagógov a pedagogičiek, ktorí a ktoré poukazujú na absenciu odbornej argumentácie, ignorovanie vedeckých, odborných a politických poznatkov a tiež na to, že jej tvrdenia pramenia z ultrakonzervatívnych hodnôt.[9]

 

4. jún 2014, sv. Kvirín, biskup a mučeník

Parlament schvaľuje NRSR novelu Ústavy SR o ochrane a definícii manželstva a o zmenách v justičnom systéme. Právna norma do ústavy zavádza vetu: „Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. SR manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru“. Hlasovalo za ňu 102 zo 128 prítomných poslancov. Cieľom rodovej a LGBTI ideológie je totiž, podľa kresťanských aktivistov a politikov, ak nie zničiť, tak určite aspoň ohroziť status tradičnej rodiny. Preto ju treba chrániť novelizáciou ústavy. Téma tradičnej rodiny dokázala spojiť strany, ktoré voči sebe inak roky stoja v opozícii – KDH a SMER-SD. Bol to teda výmenný obchod, uzavretím ktorého SMER nadbieha elektorátu prostredníctvom pretláčania katolíckej agendy priamo do ústavy. Aj Robert Fico, aj Daniel Lipšic tvrdia, že doplnok ústavy nezabráni tomu, aby sa schválili registrované partnerstvá. Avšak aktivity okolo zbierania podpisov petície za referendum poukazujú na to, že Slovensko máva registrovaným partnerstvám z čoraz väčšej diaľky.[10]

 

Úspech na pôde parlamentu v podobe novely ústavy dal kresťanom druhý dych. 10. júla, na sv. Anatoliu, pannu a mučenicu, vystupuje poslanec NR SR Alojz Přidal[11] s príspevkom o ochrane nedele. Stará téma je stále jará, no konečne ju poslanci môžu znovu oprášiť. Základ pre to vytvára skutočnosť, že bola prijatá ústava, ktorá ochraňuje heterosexuálne manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti. Poslanec Přidal argumentuje, že „zamestnankyne a zamestnanci majú mať možnosť zvoliť si, čo najlepšie vyhovuje ich individuálnym potrebám alebo ich konkrétnej pracovnej a rodinnej situácii v danej životnej etape“, avšak slobodu výberu by po schválení novely mohli mať ukrátenú o nedeľu, teda aj o príplatky za prácu v dni pokoja. Ochranu pred donucovaním k práci počas víkendov a sviatkov by mal zaručovať zákonník práce, a najmä kontrola jeho dodržiavania.

 

V polovici júla sa o oživenie cirkevno-občianskych sporov počas letnej uhorkovej sezóny postaral list organizátorovi 5. ročníka doom-metalového festivalu Gothoom Open Air Fest v Novej Bani. Nasledoval zber podpisov (16 000) proti jeho organizácii, aj s podporou europoslankyne Anny Záborskej (KDH), a bohatá korešpondencia nasmerovaná primátorovi, policajnému zboru a ministerstvu kultúry. Argumentovalo sa zvýšenou hladinou hluku a predovšetkým propagáciou satanizmu. Ide o ďalší zásah náboženstva do hudobnej sféry po protestoch biskupa Sokola proti vystúpeniu Black Sabbath v roku 1995 a minuloročných protestoch kresťanskej komunity proti koncertu Iron Maiden. Pozoruhodným faktom je, že si oponenti dali tú námahu a preložili cca dvadsať textov rôznych doom- a blackmetalových kapiel, aby tak všetkým umožnili precítiť nenávisť voči kresťanom, ktorú obsahujú (napr.: „Je.em na vaše odporné kázne. Strčte si hostiu do svojich svätuškárskych konečníkov! Syn smradu – otrokár nerestí. Vykastrovaný spasiteľ – kráľ imbecility. My vtláčame tŕne hlbšie do tvojho skazeného tela. Trvalé mučenie – buď znásilnený našimi hriechmi.“). Niektorí kresťanskí blogeri a aj KDH vo svojej tlačovej správe sa pýtajú: Reagovala by takto laxne verejnosť aj vtedy, ak by sa namiesto kresťanov v textoch vyskytli gejovia, Rómovia či Židia? Určite nie. Jednoducho, kresťania sú ohrození a prenasledovaní, a teraz ich chcú umučiť metalisti. Syndróm večnej obete. Festival sa napokon v auguste konal a podľa návštevníkov sa žiadne „grcanie na kríž“ nekonalo.[12]

 

Začiatkom augusta 2014 agentúra Polis, ktorá nemá vlastnú webstránku a nefiguruje v Slovenskej asociácii výskumných agentúr SAVA, zverejnila, že podľa jej telefonického prieskumu vystupuje proti adopciám homosexuálnych párov až 65 % opýtaných, až 78 % opýtaných súhlasí s aktuálnym znením novely ústavy a 30 % respondentov je rozhodne za to, aby dieťa nebolo nútené navštevovať vyučovanie o sexuálnom správaní alebo eutanázii proti vôli jeho alebo jej rodičov. Výsledky prieskumu o mienke ľudí na tieto témy však spochybňuje už samotná metóda zberu dát (respondentom a respondentkám cez telefón prečítané relatívne zložité formulácie otázok) a sugestívne znenie daných otázok určených na referendum.[13]

 

V polovici augusta sa objavili výsledky výskumu Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied, skúmajúceho vzťah cirkví a štátu. Podľa nich si financovanie cirkví zo štátneho rozpočtu neželá v priemere 46,2 % opýtaných (z toho 80 % ateistov, 35 % katolíkov a 42 % evanjelikov) a v priemere takmer 80 % opýtaných je za to, aby sa kňazi nemiešali do politiky (z toho 76,9 % katolíkov a u 85,2 % evanjelikov). Napriek tomu, že o odluke cirkví od štátu sa diskutuje už dlhšie – vo vláde, ba aj v kruhoch samotných kresťanov –, v ceste stojí nielen klérus, ale aj právne záväzky SR voči Svätej stolici, právne upravené Vatikánskymi zmluvami za Mečiarovej a prvej a druhej Dzurindovej vlády. Pokiaľ tie platia (a dajú sa vypovedať len so súhlasom Vatikánu), štát je povinný na registrované cirkvi prispievať.[14]

 

Slovenský umelec Kristián Németh prezentoval videoart na moskovskom bienále. Vo svojej práci sa dotýka vzťahu gejov a Cirkvi. Video zachytáva jeho na spovedi v kostole v rodnej Dunajskej Strede. Zvukový záznam zo spovednice dopĺňa záber na kríž na oltári. Od chvíle spomenutia jeho sexuálnej orientácie sa kríž začína vzďaľovať, až kým sa naň divák či diváčka nepozerá cez mrežu.[15]

 

Koncom augusta sa na Slovensku začali objavovať bilbordy zobrazujúce obrázky zo životného cyklu tradičnej rodiny (muž – žena – dieťa), v kontraste s obrázkom dvoch mladých ľudí v objatí, vedľa ktorého sa nachádza prázdne miesto a nápis „Toto nie je diskriminácia, toto len nefunguje.“ Reklama tak vyzdvihuje do popredia len jeden model rodiny a nepriamo naznačuje, že jej ostatné formy sú nefunkčné, a to vrátane bezdetných párov či slobodných rodičov. Proti aktivitám Aliancie za rodinu, ako aj proti danej reklame sa okrem iných postavila aj Stredoškolská únia Slovenska, ktorá proti týmto aktivitám spustila informačnú a protestnú kampaň.[16]

 

K 25. augustu, na sviatok sv. Ľudovíta, kráľa, sa Aliancii za rodinu podarilo zozbierať 400 000 podpisov, na základe čoho prezidenta požiadala, aby spolu s komunálnymi voľbami 15. novembra vyhlásil referendum. Mali by sa v ňom nachádzať štyri otázky, ktoré by raz a navždy zarazili „gendernátlak homosexuálnej loby“ na Slovensku: manželstvo ako výlučný zväzok ženy a muža, neumožnenie adopcie párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia, nemožnosť priznania osobitnej ochrany, práv a povinností, ktoré sú priznané iba manželom, a dobrovoľná účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálnej výchovy alebo eutanázie. Je otázne, či sa plebiscit bude konať, keďže hlasovanie ľudu nesmie ísť proti základným ľudským právam a slobodám.

 

Aliancia za rodinu na zber podpisov využila všemožné stratégie: od vyhlásenie súťaže s možnosťou výhry víkendového pobytu v Rodinkove pre celú rodinu, smartphonu Samsung Galaxy S4 Mini a tričiek Aliancie za rodinu v štýle predvolebných kortešačiek až po klasický katolícky direct marketing využívajúci najmocnejší kanál – Cirkev a jej farnosti a kostoly. Podpisy pomáhali zbierať farnosti priamo v kostole či obecné úrady priamo vo verejných priestoroch. To mohlo byť v rozpore s ústavou, keďže podľa ústavného právnika Eduarda Bárányho, „nie je správne, aby orgány verejnej moci akýmkoľvek spôsobom nabádali na podpis petície za referendum alebo od neho odrádzali.“[17]

 

V ten istý deň zverejnil .týždeň rozhovor s kňazom Mariánom Kuffom, ktorý je známy nielen ako brat poslanca Štefana Kuffu, vyjadrujúceho sa nenávistne o homosexuáloch, ale aj ako obetavý kňaz pracujúci s Rómami v osadách Huncovce a Veľká Lomnica, a tiež s vylúčenými ľuďmi v obci Žakovce. Počas roka ho dokumentárny film Všetky moje deti a médiá vo všeobecnosti vykresľovali ako archetypálneho hrdinu, vzor práce so zdanlivo neriešiteľným problémami vylúčených ľudí na Slovensku. Koncom leta sa na webe .týždňa na margo gejov a lesieb vyjadril nasledujúco: „Gejovia a lesby sú niekedy horší než tí vrahovia. Primárni (gejovia) za to nemôžu... To sú tí, ktorí sa chcú zmeniť a chcú sa napraviť. Horší sú tí sekundárni, ktorí nevedia, čo od rozkoše... Tak si kúpia prokurátorov, sudcov a ešte aj psychiatrov a otočia to: nie ja som chorý, vy ste chorí. A to je to diabolské. A títo, keď takéto zväzky budeme (podporovať), tak to nie sú obyčajní vrahovia, ale ja hovorím, že to sú masoví vrahovia. To je genocída národa... Tí obyčajní homosexuáli vyhynú sami.“ Uverejnením rozhovoru .týždeň prispel nielen k šíreniu nenávisti, ale aj k legitimizácii konšpiračných teórií, podľa ktorých istá skupina ľudí na presadzovanie svojich cieľov podkupuje štátny aparát a odborníkov. Šéfredaktor Štefan Hríb sa po zverejnení videa s názvom Marián Kuffa: Homosexuáli – genocída národa, a najmä po protestných ohlasoch (nielen aktivistov), o Kuffovi vyjadril ako o hriešnikovi a jeho slová odsúdil ako „peklo z úst najobetavejšieho katolíka“. Napokon .týždeň video zo svojej stránky stiahol, no vyslovené slová o masových vrahoch ostali visieť v povetrí rovnako ako pastierske listy KBS a kázne iných kňazov, ktoré nám podávajú svedectvo o postojoch duchovných aj laických predstaviteľov katolíckej cirkvi k homosexuálom.[18] Ako to Kuffa myslel naozaj, vysvetlil v kázni na podujatí Hľa, tvoja Matka v Prešove.[19] V nej oddelil homosexualitu od homosexualizmu. Podľa jeho slov, lesby a gejov miluje, rovnako ako všetkých hriešnikov, ale „naruby ho prevracajú“ tzv. „homosexualisti“, a teda „za peniaze kúpení právnici, ktorí prevrátene rozprávajú, kúpení lekári, prevrátene rozprávajú, a najmä prevrátení novinári (...) tí, čo to robia za peniaze alebo za postavenie, alebo aby boli populárni v EÚ“. Homosexuáli sú hriešnici, ktorí by mali potláčať svoju sexualitu a homosexualisti sú tou povestnou homoloby, ktorá tak straší všetkých konzervatívnych kresťanov.

 

Na tom istom podujatí exorcista otec Jozef Maretta vyjavuje, ako sa uzdraviť z homosexuality. Je to jednoduché – treba zapojiť do boja pannu Máriu ako najlepšiu príhovorkyňu, ako urýchľovač.[20]

 

Prezident Andrej Kiska sa 3. septembra, na Gregora Veľkého, pápeža a učiteľa Cirkvi, rozhodol poslať referendum na Ústavný súd, a to napriek tomu, že ho mohol zastaviť. Ústavný súd skúmal, či je obsah referenda v súlade s ústavou, keďže plebiscit sa nemôže týkať základných ľudských práv a slobôd, daní, odvodov a štátneho rozpočtu. Biskup Zvolenský, zastupujúci KBS, na tento čin reagoval prekvapene a vyhlásil: „KBS v mene veriacich Katolíckej cirkvi na Slovensku potvrdzuje, že na základe Svätého písma a Tradície bude pokračovať v maximálnej podpore základného a nenahraditeľného modelu rodiny ako spoločenstva muža a ženy, ktoré je predpokladom na prirodzený ľudský rozvoj detí. Je zrejmé, že inštitucionalizácia iných spôsobov správania sa jednotlivcov na úroveň rodiny predstavuje zásadné narušenie spoločnosti v jej základoch.“

 

Už v roku 2004 sa Vladimír Palko vyjadroval k otázkam literatúry po tom, ako dostala Nobelovu cenu za literatúru Elfriede Jelinek. Ľavicových liberálov označil za Leninových bratrancov a v tomto konšpiracionistickom duchu pokračuje doteraz. Sudcovská tyrania podľa neho znamená, že „zopár ľudí v talároch“ by malo rozhodovať o „otázkach, ktoré sa dotýkajú ľudských duší a sŕdc“. Nespokojnosť s konaním prezidenta Andreja Kisku, ktorý sľub Aliancii za rodinu o vyhlásení referenda v prípade jeho ústavnosti naplnil, doviedla Vladimíra Palka k frustrácii zo života v právnom štáte a z toho, že preverovať ústavnosť otázok by mal na to určený kompetentný orgán – Ústavný súd. Ide o ďalší z príkladov konšpiratívnych myšlienok, ktoré sa zakladajú na nedôvere k vedeckému poznaniu a kompetenciám odbornej verejnosti. Otázka: Pridal sa týmto činom Andrej Kiska k sudcovskej homoloby?[21]

 

Na svätú Idu, 4. septembra, sa spúšťa aj celospoločenská kampaň „Ak by som bola lesba, ak by som bol gej, zmenilo by sa niečo?“, v rámci ktorej sa známe osobnosti nechali odfotografovať na plagát s otázkou smerovanou na ich fanúšikov.[22]

 

Na začiatku septembra sa v Čadci z úst farára Emila Floriša ozývajú antisemitské, antirómske a protisovské slová, z ktorých vyplýva, že Židia si za holokaust môžu sami a teraz sú na rade Rómovia, pretože „zneužívajú systém a dobrotu ľudí.“ Žilinská diecéza sa síce od každej formy xenofóbie dištancuje, no výroky neodsúdila a KBS ich nekomentovala. Jej hovorca odkázal médiá na minuloročné vyjadrenie biskupa Zvolenského, v ktorom vyzval na odsúdenie

antisemitizmu.[23]

 

Koncom septembra Rada pre reklamu rozhodla, že bilbord „Toto nie je diskriminácia, toto len nefunguje“ je v rozpore s etickým kódexom reklamy, ktorý hovorí, že „reklama nesmie podporovať žiadnu formu diskriminácie“. Hovorca Aliancie za rodinu Anton Chromík sa k rozhodnutiu vyjadril: „Rada pre reklamu sa pridáva k tým inštitúciám, ktoré ľuďom tvrdia, že slnko je čierne, zem hranatá, a rodina čokoľvek, keď to povedia homosexuálni aktivisti. Je smutné, že táto inštitúcia bez problémov bráni nemorálne, ženu znevažujúce reklamy šíriace pohŕdanie estetikou aj úctou k človeku a zároveň sa uchyľuje k prudérnemu vykladaniu nášho sloganu len preto, aby vyšla v ústrety pomýleným pohľadom na rodinu.“ Je zaujímavé, že hovorca Aliancie za rodinu zrazu vystupuje v role feministického kritika a uchyľuje sa, paradoxne, k obvineniam z prudérnosti. Navyše, pridáva sa ku kňazovi Kuffovi a právnikovi Vladimírovi Palkovi a ich konšpiračným teóriám o podplatených sudcoch.[24]

 

V októbri 2014 pokračuje sexuálny škandál na fare v Nevidzanoch. Farár Pavol K. čelí obvineniu zo sexuálneho zneužívania 11-ročného dievčaťa. Prípad skončil na Okresnom súde a farár sa k nemu odmietol vyjadriť. Namiesto empatie sa však matka s dvomi deťmi dočkala negatívnej reakcie obce, ktorá sa postavila na farárovu stranu. Oplzlo vykrikovať na 11-ročné dieťa a terorizovať matku je predsa jednoduchšie, ako prijať fakt, že by farár mohol byť vinný. KBS sa odmietla vyjadriť.[25]

 

Bez oháňania sa pojmami ako tradičná rodina, rodina, manželstvo a pod. sa slovenský režisér Peter Kerekes rozhodol v rámci projektu českej časozbernej dokumentaristky Heleny Třeštíkovej sledovať vybrané slovenské rodiny počas obdobia šiestich rokov. Časozberné dokumenty budú paralelne vznikať aj v Poľsku a v Maďarsku. Konečne budeme vidieť, čo je to „tradičná rodina“, hoci to je z aliančných bilbordov a plagátov známe už dávno.[26]

 

Kým Ústavný súd preveroval, či sú otázky potenciálneho referenda v súlade s ústavou, Daniel Lipšic nelenil a spolu s kresťanskou právnickou organizáciou Alliance Defending Freedom poslal na Ústavný súd hotovú odpoveď. Sú teda otázky podľa nich v súlade s ústavou? Hádanka 21. storočia má odpoveď – samozrejme, že áno. Motto organizácie ADF je: „Bezo mňa nič nezmôžete. (Ján 15:5).“[27]

 

Na utorok 29. týždňa v Cezročnom období je naplánovaný tichý pochod pred Prezidentským palácom v Bratislave a Ústavným súdom v Košiciach. Priaznivci Aliancie za rodinu ním majú poukázať na to, že o rodine a ohrozených hodnotách majú rozhodovať občania, napríklad v referende.[28]

 

13. októbra, na 8. deň mimoriadnej biskupskej synody, sa z Vatikánu ozývajú zvesti o tom, že pápež a arcibiskupi diskutujú okrem problémov rozvedených párov a mimomanželského spolužitia aj o problémoch homosexuality. Napriek tomu, že sa Cirkev nechystá zrovnoprávniť homosexuálne zväzky a uznáva, že nemôžu byť postavené na jednu úroveň so zväzkami manželskými, zdá sa, že voči gejom a lesbám zaujíma čoraz liberálnejší postoj. Na synode zaznela správa, že by Cirkev mala zmierniť jazyk voči zväzkom gejov a lesieb, ktorí Cirkvi môžu ponúknuť svoje kvality. Po správe s uvedenými vyhláseniami nastúpila vlna opozície a podľa britského kardinála Vincenta Nicholsa bola očividne vytvorená pod nátlakom a nesprávne interpretovaná. Viacerí katolícki biskupi a ultrakatolícke médiá začali panikáriť a predpovedať zemetrasenie a schizmu. Do záverečnej správy sa akceptácia homosexuálov napokon nedostala, no pápež František vo svojom prejave varoval pred prílišným spoliehaním sa na tradície. Treba pripomenúť, že ešte na jeseň 2013 vyzval, aby cirkev nezasahovala do duchovného života osoby a na margo homosexuálov povedal: „Kto som ja, aby som súdil?“ Či sa príznaky odmäku na najvyšších miestach pretavia aj do praxe, je však otázne.[29]
 

 

28. októbra, na sv. Šimona a Júdu, Ústavný súd rozhodol, že tri otázky, ktoré sa mala Aliancia za rodinu spýtať v referende, sú v súlade s ústavou. Neústavná je len otázka, týkajúca sa registrovaných partnerstiev v znení: „Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. 3. 2014 priznané iba manželstvu a manželom (najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča)?“ Vladimír Palko viní prezidenta a sudcov Ústavného súdu z marenia referenda. Podľa hovorcu Aliancie za rodinu Antona Chromíka dostali „slušní ľudia“ facku od systému a stali sa jeho obeťou. Téza o sudcovskej tyranii sa potvrdila a na protest si pred prezidentským palácom nasadil na ústa červené krížiky. Prezident sa k tomu, či vyhlási referendum s tromi otázkami, doposiaľ nevyjadril.[30]

 

Synoda diskutuje, schizma sa prehlbuje, tyrania sudcov a prenasledovanie „slušných ľudí“ pokračuje, prenasledované obete pištia, bránia sa, armáda kráľa bojuje ďalej, mlyny „homoloby“ však melú pomaly, ale isto.

 

Pôvodne vyšlo v časopise Glosolália, č. 4/2014.



[30] http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/ts_data/Tl_info_78_14_referendum.pdf

 

http://www.sme.sk/c/7463313/cez-ustavny-sud-presli-tri-otazky-referenda-o-rodine.html

 

http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/kiska-dostal-odpoved-referendum-o-rodine-by-bolo-protiustavne-634181

 

https://soundcloud.com/spravodajstvo-rtvs/anton-chromik-o-verdikte-ustavneho-sudu-referenda-aliancie-za-rodinu

 

http://www.postoy.sk/content/ustavny-sud-povolil-tri-otazky-referenda-o-rodine-nespokojne-su-obe-strany