Čo nájdete v čísle 3/2013

10.09.2013 16:48

 

Tlačená podoba čísla je v predaji (predajné miesta pozri vľavo). Časom bude publikovaná aj na našej webovej stránke. Zatiaľ pre vás z tohto čísla vyberáme:

 

 

„Po marcových voľbách 2013 sa v Keni malo mnohé zmeniť k lepšiemu. Veľkou výzvou je v rámci novej ústavy decentralizácia moci – viac právomocí i zodpovednosti pre 47 samospráv, tzv. counties. V národnom zhromaždení sa objaví minimálne 47 poslankýň, keďže podľa novej ústavy si voliči a voličky popri prezidentovi, poslancoch a guvernéroch volili v každej z novovytvorených samospráv aj svoju ženskú zástupkyňu. Medzi úspešné príbehy tohtoročných volieb určite patrí cesta prvej masajskej zástupkyne Peris Pesi Tobiko do parlamentu. Táto politička púta pozornosť najmä tým, že si dokázala získať podporu v rámci patriarchálneho spoločenstva, kde pre ženu nie je vždy jednoduché sa presadiť.“ (Božena Baluchová v texte Život žien v Keni – starať sa o rodinu, rodiť aj robiť)

 

....

„Základní linie v práci Candida Serendipity se úzce týkají fenoménu paměti a techniky jejího použití ve výtvarném projevu. Základní prvky jsou analýzou a mapováním zobrazování ženského těla v průřezu dějin umění v součinnosti s podrobným studiem dobových textů a hledáním souvislostí a propojení se současnými kulturními kódy a historický kontextem. V mém pojímání jde tedy o jakési rozpamatovávání se na rokoko – období, ve kterém má diplomová práce řekněme operuje. Do takto vytvořeného „vybájeného“ světa rokoka pak vstupuji s balíčkem současných teoretických diskurzů, výtvarných praktik, společensko-politických postojů i různých vědních disciplín, jako například molekulární biologie, se záměrem jejich následné aplikace, instalace – uvedení do života té doby za cílem fúze dvou tak časově vzdálených a odlišně uzpůsobených společností.“ (Výtvarníčka Petra Čížková hovorí o svojej práci Candida Serendipity s Ľubou Kobovou) 

 

....

„Mlčanie ponúka nový spôsob interpretácie jednotlivých významov, ktoré sa pred nami otvárajú. Práve preto ho využívajú viaceré spisovateľky a intelektuálky, ktoré odmietli patriarchálny jazyk filozofie, vedy či literatúry a začali hľadať a vytvárať svoj, rodovými stereotypmi nezaťažený, komplexnejší jazyk schopný zachytiť myšlienky, predstavy, túžby a potreby žien bez akejkoľvek cenzúry patriarchálnej tradície – usídlenej aj v jazykových a rečových štruktúrach. Aj preto sa pre tieto ženy stalo jednou z najčastejších možných alternatív mlčanie či prerušované pokusy o jeho prelomenie, ich cieľom vyhľadávanie umlčaných autoriek alebo zamlčaných stôp, zaujímavých a podnetných pre písanie žien. Historicky prisúdený údel mlčania sa zároveň objavil v ich písaní a stal sa súčasťou ich literárneho sebavyjadrenia. Zaujímavé je, že zatiaľ čo stotožnenie sa žien s mlčaním bolo v minulosti často znakom ich podriadenosti alebo rezignácie (preventívne mlčanie), mlčanie mužov bolo, naopak, výrazom sebauspokojenia, oddychu alebo neochoty vyjadrovať sa (napríklad v domácom prostredí). Zároveň sa stávalo aktom mužskej politickej dominancie nad ženami, čiže prostriedkom ich ovládnutia.“ (Martina Korbová v štúdii Mlčanie ako feministický literárny fenomén v kontexte tvorby Virginie Woolfovej a Boženy Slančíkovej-Timravy)

 

....

 „Bela pracuje v nemocnici. Koža má potrebu láskania v sebe zakódovanú, keď koža nedostáva dotyky, zomiera rýchlejšie, viete, bunky sa neobnovujú, ako by sa mali, hovorila občas príbuzným, čo bezradne postávali pri posteliach svojich rodičov a prarodičov a dívali sa, ako im tečú sliny. Bela sa svojho syna dotýka každý deň, oboma rukami ho hladí po tvári a po vlasoch, on sa nevzpiera a ak o tom vedia len oni dvaja, nie je mu to nepríjemné. Je pekný, hovorila o ňom, a Kapitán bol presvedčený, že nie je správne hovoriť také veci. Čo už je to za hodnota, pekný, pekný, načo je pekný, keď je sprostý, pozri sa mu do žiackej, ale Bela sa do Alanovej žiackej dívala oveľa menej ako do Alanovej tváre. Keď ju muž Kapitán v posteli driapal za stehná, zakaždým mu svoje ruky priložila na tvár, dúfajúc, že ju pohladí najskôr po lícach, po krku a po predlaktiach. On však nepotreboval ani toľko, aby sa vyzliekla, stačilo, keď nemala nohavičky. Ona ho hladkala rada, no niekedy ani nestihla. Belina potreba mať pod bruškami prstov pokožku sa tak nikdy dostatočne nenasýtila. Jej syn Alan má peknú, čistú tvár, vždy mal takú a Bela je presvedčená, že je to preto, lebo ho od narodenia hladká každý deň. Rozišla sa s Kapitánom a potom dlho nemala nikoho, žiadnu inú kožu okrem chlapcovej.“ (Ukážka z poviedky Vandy Rozenbergovej Koža

 

Obsah 

 
BOŽENA BALUCHOVÁ: Život žien v Keni – starať sa o rodinu, rodiť aj robiť | 1

CANDIDA SERENDIPITY: Rozhovor s Petrou Čížkovou | 7

EVA TOMKULIAKOVÁ: Básne | 10

MARTINA KORBOVÁ: Mlčanie ako feministický literárny fenomén v kontexte tvorby Virginie Woolfovej a Boženy Slančíkovej-Timravy | 15

VANDA ROZENBERGOVÁ: Koža | 28

MIROSLAVA MIŠIČKOVÁ: Feministka na plný úväzok. Stretnutie so Silviou Federici | 33

ANNA GRUSKOVÁ: Rabínka | 35

Recenzie

JANA KELECSÉNYI: Rodová rovnosť a rozvojová prax (ONDEKOVÁ, Marcela – OČENÁŠOVÁ, Zuzana. Čo ste chceli vedieť o rode a nemali ste sa koho opýtať. Príručka pre rozvojovú prax) | 52

MAREK DEBNÁR: Krátko o dĺžke umenia (PIUSSI, Lucia. Život je krátky) | 53

LENKA SZENTESIOVÁ: Možno vtesnať storočie do života? (Mojich 7 životov. Agneša Kalinová v rozhovore s Janou Juráňovou) | 54

KATARÍNA MORSZTYNOVÁ: Mikrokozmos Báry Basikovej (BASIKOVÁ, Bára. Rozhovory s útěkem) | 56

MARTINA GRMANOVÁ: Hlad po láske (LUKA, Eva. Havranjel) | 58